Základné informácie

Ratkovce sa nachádzajú v Podunajskej nížine na pravom brehu rieky Dudváh, na východnom okraji Trnavskej sprašovej tabule, v nadmorskej výške 157 m.n.m. Celková výmera ratkovského chotára predstavuje 445,2511 ha. Z toho 28,5358 ha v intraviláne obce (zastavanom území obce) a 416,7153 ha v extraviláne obce (mimo zastavaného územia obce).
Obec susedí na severe s Pečeňadmi, na východe s Červeníkom, na juhu so Žlkovcami a na západe sú to Jaslovce a Bohunice (dnes Jaslovské Bohunice).
Obec má pomerne dobré autobusové spojenie s krajským mestom Trnava a tiež s Piešťanmi a Hlohovcom ako okresnými mestami. Niekoľko kilometrov od Ratkoviec leží mestečko Leopoldov, ktoré je významným železničným uzlom v Slovenskej republike – je to aj rýchliková zastávka, takže aj vlakové spojenie je z Ratkoviec v kombinácii s autobusom na dosah. Na západe od Ratkoviec sa nachádza atómová elektráreň Jaslovské Bohunice, ktorej chladiace veže je dobre vidieť v širokom okolí.
Ratkovce nájdeme na mape 17o43' východne od Greenwichu a 48o28' severnej šírky.

Prírodné podmienky

Klimatické pomery
Oblasť Ratkoviec môžeme zaradiť do širšieho okolia Hlohovca. Táto oblasť patrí do teplej oblasti Slovenska, ktorá má miernu zimu s priemernou januárovou teplotou –2,2°C a teplé leto s priemernou júlovou teplotou 19,7°C. Vlhkostné pomery zodpovedajú nížinnej polohe tejto oblasti. V priebehu roka minimum relatívnej vlhkosti pripadá na apríl (67%) a maximum na december (86%). Okolie Hlohovca a teda aj Ratkoviec má pri svojej nížinnej a veternej polohe pomerne malú oblačnosť. Maximum oblačnosti pripadá na november a december (75 % pokrytia oblohy), minimum na september (47 %).
Ročný úhrn zrážok (619 mm) v dlhodobom priemere dosahuje približne množstvo, ktoré zodpovedá nadmorskej výške. V ročnom chode zrážok je maximum v júli (82 mm) a minimum v januári a februári (37 mm) vlahy. V zime utvárajú tuhé zrážky snehovú pokrývku, ktorá nemá trvalý ráz, býva prerušovaná.

Vodstvo
Najvýznamnejším vodným tokom v katastrálnom území Ratkovce je Dudváh, potom umelo vybudovaný potok tzv. kanál a tiež umelo vytvorené štrkovisko, ktoré vzniklo pri výstavbe diaľnice cez ratkovský chotár.
Dudváh je typická nížinná rieka na juhozápadnom Slovensku. Má dĺžku 97 km, plochu povodia 1 507 km2 a priemerný prietok 1,3 m3/s v Siladiciach. Pramení v Čachtických Malých Karpatoch západne od obce Častkovce a tečie na juh rovnobežne s Váhom najprv ako Horný Dudváh, od Siladíc ako Dolný Dudváh. Pri Siladiciach je spojený s korytom Váhu a pri obci Čierny Brod sa ďalej vetví na dve ramená, hlavné pokračuje na juh k ústiu do Čiernej Vody a druhé rameno tečie pod názvom Salibský Dudváh na juhovýchod, kde sa s Čiernou vodou stretáva pri obci Kráľov Brod.(2) Tzv. ratkovský kanál je ďalším vodným zdrojom v chotári. Bol vybudovaný umelo a slúži až doteraz hlavne na zavlažovanie. Na rozhraní Ratkoviec a Žlkoviec sa vlieva po pravej strane do Dudváhu.
V osemdesiatych rokoch 20. storočia bol budovaný cez katastrálne územie Ratkovce – konkrétne cez háj nachádzajúci sa na rozhraní Ratkoviec a Červeníka – úsek diaľnice Hlohovec – Piešťany. Pri výstavbe tohto úseku použili stavitelia štrk ako stavebný materiál z prírodných zdrojov, ktoré sa nachádzali priamo pri stavbe diaľnice resp. v jej blízkosti. Po vyťažení štrku a dokončení budovaného úseku sa na mieste vyťaženého štrku vytvorila umelá nádrž s vodou tzv. štrkovisko. V súčasnosti je vyhľadávané hlavne v letných mesiacoch ako prírodné kúpalisko a na chytanie rýb.
Celú časť Dudváhu, ktorá preteká ratkovským chotárom spravuje Povodie Váhu, ktoré prevádzkuje a udržiava rôzne technologické zariadenia, ktoré pomáhajú regulovať Dudváh a zabraňujú povodniam a tým aj škodám na majetku a prírode.

Flóra
Východnú hranicu medzi Ratkovcami a Červeníkom tvorí listnatý háj, ktorý sa tiahne od severu na juh po celej šírke ratkovského chotára. Jeho šírka dosahuje 200 – 300 m.
V háji rastú iba listnaté dreviny ako dub, jaseň, brest, klen, agát, hrab, topoľ, lipa, vŕba, plánka hrušková, jabloňová, slivková, čerešňová, lipa veľkokvetá a malokvetá, kalina, osika, hloh. Po jeho okrajoch rastú kríky tŕnok, šípky, liesky, svíbie a spolu so stromami vytvárajú akési dve poschodia, v ktorých sú pre vtáctvo vytvorené výborné podmienky pre hniezdenie.
V lesoch a povodí riek a kanálov, pri močariskách, ale prakticky v celom ratkovskom chotári môžeme nájsť širokú paletu byliniek ale aj burín. Sú to napríklad kozia noha, pýr, zbehovec plazivý, cesnak medvedí, mrkvica lesná, blyskáč jarný, bleduľa letná, kokorík mnohokvetý, konvalinka, plamienok, fialka, zimozel, kostihoj, brečtan popínavý, pľúcnik lekársky, repík, nátržník, prvosienka jarná, rôzne druhy ďatelín, záružlie, hluchavka purpurová, iskerník roľný, mliečnik drobný, hlaváčik letný, nevädza, kúkoľ, blen čierny, rôzne druhy bodliakov, lopúchy, vlčí mak, čakanka, šalvia poľná, kosatec, materina dúška, podbeľ, púpava.
Medzi flóru môžeme zaradiť v podstate aj to, čo sa pestuje v ratkovských záhradách. Je to predovšetkým zelenina, ktorej sa tu dobre darí – mrkva, petržlen, cibuľa, paprika, pór, zeler, cukrová repa, uhorka, fazuľa, bôb, šošovica, kôpor, kukurica, šalát, pažítka, reďkovka a iné. V ratkovských záhradkách dnes môžeme nájsť aj jahody, ríbezle, egreše a tiež ovocné stromčeky ako napríklad jablone, hrušky, slivky, čerešne, marhule, broskyne a miestami aj vinič pre vlastnú potrebu. V chotári sa tiež nájde gaštan a lipa. Jedna obrovská lipa bola kedysi aj pri ratkovskom kostole a tvorila tu akýsi duchovný symbol.

Fauna
V ratkovskom háji sa vyskytuje takmer všetko spevavé vtáctvo ako slávik, stehlík, sýkorka, straka, vrana, havran, sojka, hrdlička, kukučka, sova, kuvik. Z lovného vtáctva je to bažant. Miestami dosť husté porasty sú výborným úkrytom pre srstnatú zver ako srnka, líška, veverička, jež obyčajný. V krovinách a jarkoch, ktoré sa nachádzajú pred hájom žije králik divý a zajac poľný, jarabica, prepelica, jašteričky, užovky, slepúch lámavý, viacero druhov žiab.
Rastlinné spoločenstvo lesov vytvára dobré podmienky napríklad pre motýle (mlynárik, babôčka), rôzne chrobáky (nosatce, fúzače). V poslednom období sa tu premnožili kliešte obyčajné.
V stojatých vodách nachádzajúcich sa v ratkovskom chotári, v umelo vytvorenom kanáli a v štrkovisku pri diaľnici, môžeme objaviť kapre, šťuky, sumce a iné kvalitné druhy rýb. Sú tu však aj tzv. plevelné ryby – belice a černoočice. V Dudváhu sa vyskytuje ešte aj rak riečny a v rôznych stojatých plytčinách aj mlok.
V domoch a budovách sa nájde myš domová, potkan obyčajný, netopier obyčajný. Budovy slúžia na hniezdenie lastovičky obyčajnej, belorítky obyčajnej. Z tzv. bežného hmyzu je v domoch a priľahlých staveniskách množstvo múch, molí šatových, na povalách zriedkavejšie hniezdia osy, čmeliaky a sršne.